Dr. Adam Rapoport pracuje od roku 2011 ako riaditeľ pediatrickej pokročilej starostlivosti (PACT) v nemocnici SickKids v Toronte.
Zároveň je aj riaditeľom jediného detského rezidenčného hospica v Toronte - Emily´s House a odborným asistentom na katedrách pediatrie a rodinnej a komunitnej medicíny na Torontskej univerzite. S Nadáciou rodiny Vlčkových spolupracoval ako konzultant projektu detského hospica na Cibulke – a sám sa budúcim objektom prešiel vo VR laboratoriu Virtuplexu v Prahe.
Vaše oddelenie detskej paliatívnej starostlivosti v Toronte využívá virtuálnu realitu pri starostlivosti o pacientov. Vy sám ste však vyskúšal virtuálnu realitu po prvýkrát pri prezentácii hospica na Cibulke. Aká to bola skúsenosť? Čo ste si z toho odniesol?
Som riaditeľom detskej paliatívnej starostlivosti v nemocnici SickKids v Toronte a podieľal som sa na prípravách projektu hospica. Ked sme ho popisovali médiám a ostatným lekárskym odborníkom, museli sme sa spoľahnúť na slová a výkresy. Skúsenosť z Virtuplexu bola ohromujúca. Možnosť skutočne sa prechádzať miestnosťami a vidieť, ako bude všetko vyzerať do najmenších detailov, priviedla hospic Cibulka k životu. Škoda len, že sme túto technologiu nemali k dispozici my, keď sme stavali náš hospic. Bol to naozaj nevšedný zážitok.
Ako využívate virtuálnu realitu vo vašej práci?
V Toronte sa staráme o veľmi chorých detských pacientov, z nich niektorí sú kvôli lekárskej starostlivosti, ktorú potrebujú, viac menej trvalo pripútaní na lôžko v nemocničnej izbe. Začali sme používať virtuálnu realitu, aby sme ich aspoň na chvíľu dostali mimo nemocnice. Pacienti cestovali pod hladinu mora, do Disney Worldu, a dokonca i do vesmíru. Hovorili nám, že si nie len odniesli úžasné zážitky, ale že sa lepšie cítia a že im to ulavilo od bolesti a stresu. Je to naozaj úžasné a my túto oblasť starostlivosti chceme i naďalej vedecky skúmať.
A chystáte už nejaké ďalšie projekty s virtuálnou realitou?
Moja kolegyňa vedie pilotnú fázu výskumného projektu, ktorým cieľom je využívať virtuálnu realitu k podpore dospievajúcich, ktorí žijú s ťažkým ochorením. Mladí ľudia s vážnym ochorením sa často cítia izolovaní a majú pocit, že sú jediní, ktorí takou skúsenosťou prechádzajú. Ak majú šťastie, majú skvelých priateľov, s ktorými sa môžu porozprávať, ale tí nevedia celkom pochopiť, čím si taký mladý človek prechádza. Prostredníctvom virtuálnej reality spojujeme teenagerov z celej provincie Ontario. Môžu si vytvoriť vlastných avatarov a spojiť sa pri zábavných aktivitách, ako sú rôzne hry, a zdieľať svoje pocity a problémy. Je to ďalší spôsob ako využívať virtuálnu realitu, aby sme pacientom umožnili získať podporu od odborníkov i medzi sebou navzájom, stretávať sa vo virtuálnej realite v pohodlí ich domovov.