Praha má ideálne podmienky na prepojenie vertiportov s ďalšími dopravnými systémami, hovorí Michal Postránecký

Čo nám zapojenie nových technológií a digitalizácia v čo najväčšej možnej miere do fungovania mesta umožňuje?

To záleží na tom, k čomu je tá nová technológia určená a ako je digitalizácia uplatnená. Nové technológie a digitalizácie sú zavádzané priebežne. Mesto je veľmi komplikovaný systém s mnohými subsystémami rôznych veľkostí a zložitostí. Tie boli až do nedávnej doby väčšinou riadené a spravované v takzvaných silách, teda s minimálnou naviazanosťou na iný systém a s centrálnou hierarchiou. To sa s digitálnymi technológiami postupne mení a prináša nekonečné možnosti pre riadenie, údržbu či upgrade.

Nové technológie, materiály a predovšetkým informačno komunikačné prostredie, umožňujú výrazne kvalitativnější rozvoj mestských systémov a ich jednotlivých subsystémov. Základnou podmienkou však je ich správna aplikácia a optimálne využitie. Jednou vecou je vybudovaná infraštruktúra a druhou je inteligentná aplikácia digitálnych technológií. Pre ich úspešné využitie je bezpodmienečné kontinuálne získávať ohromné množstvo dát z rôznych druhov senzorov, analyzovať ich a získané informácie pretaviť na znalosť, ktorú dokážeme správne využiť v rozhodovacom procese a aplikovať ju v reálnom živote.

Asi najdôležitejším využitím nových technológií je možnosť prepojenia všetkých systémov a jednotlivých častí mesta s možnosťou ich lepšie ovládať, riešiť čo najrýchlejšie vzniknuté krízové situácie a zlepšovať koordináciu nápravy týchto situácií naprieč jednotlivými systémami. Vďaka digitálnym technológiám je rovnako možné poskytovať služby novým spôsobom. Jednu z najvýznamnejších zmien zažívame napríklad aj v komunikačných a informačných technológiach a v komunikácii medzi jednotlivcami. Jedná sa napríklad o používanie smart telefónov alebo sociálnych sietí.

Veľkou pomocou sú digitálne technológie taktiež v doprave a v jednotlivých dopravných systémoch. Vďaka tomu sa napríklad raz dočkáme v mnoho krajinách a mestách autonomne riadených dopravných prostriedkov. K tomu povedie ale dlhá cesta a ich zavádzanie do prevádzky bude záležať aj na lokalite a konkrétnej krajine, ktorá bude musieť byť vyvinutá s dostatočnou infraštruktúrou a legislatívou.

Akú má tento koncept autonómnych lietajúcich prostriedkov budúcnosť? Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Sektor tohto druhu dopravy sa nazýva Urban Air Mobility. Autonómne lietajúce dopravné prostriedky pre obsluhu klientov či prepravu nákladu v rámci mesta, v jeho okolí či medzi mestami sú istotne otázkou neďalekej budúcnosti. Tieto dopravné prostriedky sa nazývajú VTOL (Vertical Take-off and Landing), keďže sú schopné kolmého vzletu a pristátia. Vzhľadom k tomu, že hlavným zdrojom budú elektrobatérie, nazývajú sa presnejšie eVTOL.

Vzlet lietadiel eVTOL bude prebiehať v približne prvých tridsiatich metroch nad pristávacou plochou. Následne prichádzajú z ekonomických dôvodov (minimalizácia spotreby) do postupného stúpania (cca 7.5 stupňa), až dosiahnu predpísanú výšku, v ktorej ďalej letí vo vymedzenom koridore do ďalšieho miesta. Miesto pristátia či vzletu je podobne ako u helikoptér definované príslušnými predpismi a hovorí sa im vertiport. Tieto vertiporty tvoria pozemnú sieť tohto druhu dopravy.

Najskôr je ale nutné, aby túto dopravu akceptovali obyvatelia miest, v ktorých má byť implementovaná. Dopravné prostriedky typu eVTOL vyvíja mnoho inštitúcií a komerčných subjektov. Investície do týchto lietadiel sú veľké a je poznať, že v zahraničí investori tomuto druhu budúcej dopravy pre urbánne systémy skutočne veľmi veria. V najbližšej budúcnosti nás každopádne čaká uvedenie do prevádzky dopravných prostriedkov eVTOL riadených pomocou pilotov. Prvým takýmto predstavením bude ich prevádzka pri olympijských hrách v Paríži tento rok v lete.

Koncept Urban Air Mobility existuje už aj v Česku pod projektom Vertimove. Môžeme tak povedať, že v tomto šlapeme na päty ostatným krajinám? Alebo máme naopak čo doháňať?

Projekt Vertimove rieši v zásade dve veci, a to užívateľské rozhranie medzi cestujúcimi a kabínou lietadla MiYa, ktoré vyvíja VZLÚ a pozemnú infraštruktúru pre lietadlá eVTOL, teda miesta, odkiaľ vzlietajú, pristávajú a takisto parkujú, čo bola moja úloha.

V oblasti riešenia kabíny môžeme isto ponúknuť svetu dizajn, ktorý bude na podobnej úrovni ako u konkurencie. U vertiportov rovnako nemáme problém s dizajnom konkurovať komukoľvek, ale s realizáciou oboch budeme veľmi skoro pozerať konkurencii na chrbát. Nedostatok verejných financií do výskumu v tejto oblasti a záujmu investorov zo súkromnej sféry, politická opatrnosť a u väčšiny volených zástupcov viditeľná nechuť bojovať za projekty z budúcich volebných období, plus dlhé termíny nutné ku zmenám v územných plánoch a schválenia stavebného povolenia, nás ponechá celkom isto v pozícií, kedy sa budeme so závisťou pozerať na iné európske mestá, kde bude koncept už fungovať. My až dlho potom začneme zisťovať, že sme niečo prespali. Tým ale nehovorím, že tu nebudú lietať mimo miest rôzne typy lietadiel eVTOL od zahraničných výrobcov, ktoré už od tohto roka začnú postupne získavať potrebné licencie.

Na čo ste museli pri navrhovaní vertiportu pre projekt Vertimove myslieť? Čo bolo potrebné zohľadniť?

Mojou hlavnou úlohou bolo s podporou kolegov z tímu pripraviť metodiku pre plánovanie vytvorenia siete vertiportov v Česku pre hlavného garanta projektu, ktorým je Ministerstvo dopravy. Ako súčasť tejto úlohy bolo potrebné definovať ich podobu podľa veľkosti a účelu, a hlavne pre nich v rámci existujúcich urbánnych systémov nájsť potrebné miesto tak, aby to dávalo zmysel. Keďže je jedným z cieľov vo vzdialenejšej budúcnosti tento dopravný mód implementovať do integrovaného dopravného systému, je iste treba, aby to najlepšie bolo miesto už súčasného, prípadne budúceho významnejšieho dopravného uzla. Rovnako ekonomika prevádzky bude mať vplyv na úspešnosť zapojenia eVTOL do dopravného systému. To najdôležitejšie je ale samozrejme akceptácia tohto spôsobu prepravy osôb. U využitia pre prepravu nákladov to taká výzva nebude.

Jednou z najväčších prekážok pre prevádzku týchto lietajúcich dopravných prostriedkov so schopnosťou kolmého vzletu je nedostatok priestoru, ktorého je pre vertiporty treba dosť. Aby sme si overili, kde takéto miesta nájsť a ako s nimi pracovať, zamerali sme sa na Prahu a v nej sme tieto teoretické lokality hľadali. Na niekoľko z nich sme aj simulovali umiestnenie rôznych typov vertiportov. V poslednej fáze projektu, ktorý trval celkom dva roky som navrhol nad koľajiskom Hlavnej stanice Praha tzv. Vertihub. Praha tu, pochopiteľne po dohode so Správou železníc, ponúka unikátnu možnosť, minimálne v rámci Európy, takého prepojenia vertiportov s ďalšími dopravnými módmi priamo v centre mesta. Je to samozrejme lokalita záujmu rôznych developerov, ale premárniť takúto príležitosť a zaplniť toto územie ďalšími kanceláriami, či hotelom by bola neskutočná škoda a zabitie neopakovatelnej príležitosti byť v niečom, oproti ostatným mestám v Európe, opravdu jedineční.

Ako vám pri práci na projekte pomohla virtuálna realita?

Veľmi zaujímavou skúsenosťou pre mňa v spojitosti s projektom Vertihubu bola možnosť diaľkovo sa pripojiť z Floridy do haly Virtuplexu a prechádzať sa mojím návrhom, ktorý sme aj z týchto dôvodov vytvorili v 3D. Spolu so mnou sa okolo lietadla mohli prechádzať kolegovia s nasadenými okuliarmi, ktorí boli priamo vo Virtuplexe, a mohli sme tak vďaka tomu konzultovať rôzne úpravy. Bola trochu „challenge“ nastaviť všetko tak, aby to fungovalo. Celý proces taktiež vyžaduje rýchle pripojenie k wifi. Je to ale cesta, ako môže VR významne pomôcť ku spolupráci nad projektom zo vzdialených stanovíšť v reálnom čase. Pokiaľ sa toto podarí zjednodušiť na minimum a hardware sa vyvinie ešte ďalej, tak to budem rozhodne užívať ako jeden zo základných nástrojov priamej práce architekta, urbanistu aj dizajnéra.

Z toho všeobecného hľadiska by som dodal, že aj napriek tomu, že mám veľkú predstavivosť a nemám problém vidieť návrh od prvého okamžiku v 3D, tak virtuálna realita a možnosť nahliadnuť na celok i detaily z rôznych stanovíšť, mi umožňuje oproti klasickému statickému renderingu či videu jednoznačný upgrade v náhľade na to, čo navrhujem. Práve tá rýchla zmena polohy stanovišťa so schopnosťou obchádzať objekt záujmu, priblížiť sa k nemu, či možnosť do neho vojsť a vidieť potrebné detaily, vrátane možných kolízií a nedostatkov v samotnom návrhu, je veľmi dôležitá. Vyzdvihol by som teda túto možnosť okamžitej a plynulej vizuálnej kontroly zo všetkých strán, uhlov a vzdialeností a možnosť zasadenia navrhovaného modelu do modelu reálneho sveta, vytvoreného manuálne alebo rôznou skenovacou metódou s následnými úpravami.

Pre radu architektov sa VR pomaly stáva nástrojom, ktorý používajú bežne vo svojich projektoch. Ako to máte vy?

Ja som veľký zastánca využitia podobných technológií a ich maximálnej integrácie do celého procesu navrhovania stavieb, až po ich realizáciu a následnú údržbu. Toto neustále propagujem i v rámci Centra mesta budúcnosti na CIIRC ČVUT, ktoré som tam pred piatimi rokmi založil. Využitie najmodernejších technológií je dôležitým faktorom pre rozvoj nášho prostredia. Virtuálna realita je veľkým pomocníkom k vizualizácii nielen navrhovanej či už existujúcej stavby, ale rovnako možných procesov, ktoré sa v nej dejú či môžu diať na základe simulácie týchto procesov s možnosťou zmeny vstupných faktorov a dát. To isté platí nielen o budovách, ale aj častiach miest a krajín a v nich umiestnených urbánnych štruktúrach rôzneho druhu.